ŠKODA
Vznik a história SAD na Slovensku
Cestná doprava bola od konca druhej svetovej vojny na Slovensku okrem súkromných koncesovaných dopravcov zabezpečovaná v rámci osobitného odvetvia ČSAD, organizačne nadväzného na železničnú dopravu. Rozhodnutím povereníka dopravy a verejných prác zo dňa 31. mája1946 bola vydaná „Organizácia štátnej automobilovej dopravy na Slovensku“, podľa ktorej cestnú dopravu zabezpečovali:
a) Ústredná správa štátnej automobilovej dopravy na Slovensku
b) riaditeľstvo železníc s príslušnými oddeleniami
c) služobne im podriadené výkonné jednotky, vykonávajúce službu po stránke technickej, prevádzkovej a administratívnej:
1. správy automobilovej prevádzky (autosprávy)
2. garáže
3. opravovne
d) autobusové dielne a zásobárne
e) služobne im podriadené jednotky, vykonávajúce službu po stránke komerčnej a účtovno-pokladničnej.
Toto usporiadanie s počtom 6 autospráv (Bratislava, Piešťany, Zvolen, Štrba, Košice, Michalovce), 40 garáží a 17 atostaníc, ktoré zabezpečovali vlastnú dopravnú činnosť, tvorilo základy pre vybudovanie podnikov ČSAD na Slovensku.
V povojnových rokoch bol výkon dopravnej činnosti živelný a neorganizovaný. Počet vozidiel bol malý a z hľadiska typov rôznorodý. Preprava ťažkými vozidlami sa väčšinou orientovala na prepravu osôb, a to predovšetkým vozidlami cestnej dopravy u ČSD z dôvodu značnej porušenosti železničnej siete vojnovými udalosťami. Nedostatočne zabezpečovaná preprava osôb vyvolávala potrebu tento problém urýchlene riešiť. Preto bol daný podnet na položenie základov verejnej cestnej dopravy.
Národné zhromaždenie Československej republiky dňa 22. 12. 1948 prijalo zákon č. 311/48, podľa ktorého sa „znárodnili poštátnením podniky pre pravidelnú cestnú motorovú dopravu osôb a nákladov“. Na základe tohto zákona prichádzalo k postupnému zlučovaniu organizačných jednotiek cestnej dopravy a s názvom Československá automobilová doprava (ČSAD) zahájila táto organizácia dňom 1. 1. 1949 svoju činnosť. Podnik ČSAD od jeho vzniku 1. januára 1949 na Slovensku riadilo oblastné riaditeľstvo a v českých krajoch ústredné riaditeľstvo. Riadenie bolo typicky centralistické. Vyplývalo predovšetkým z vtedajšej potreby vývojovej etapy, s prvoradou úlohou podchytiť znárodnenie a socializáciu všetkých súkromných dopravcov a organizačne položiť základ pre jednotný systém a metodiku práce. Podnik ČSAD pre celé územie ČSR riadil niekoľko závodov, ktoré boli základnými prevádzkovými jednotkami. Účelom tejto centralizácie bolo centrálne podchytiť štátny majetok a organizačne usporiadať predtým roztrieštenú živnostenskú dopravu.
Rozvoj autodopravy vyžadoval nové organizačné formy a preto bola v roku 1953 štátna automobilová doprava rozdelená z jedného centralisticky riadeného podniku na 19 krajských podnikov ČSAD, z toho na Slovensku so 6 podnikmi v sídle vtedajších krajských miest: ČSAD n.p. BRATISLAVA ČSAD n.p. NITRA ČSAD n.p. BANSKÁ BYSTRICA ČSAD n.p. ŽILINA ČSAD n.p. KOŠICE ČSAD n.p. PREŠOV Každý podnik sa ďalej členil na 13 až 16 závodov. Niektoré dopravné závody mali vo svojej organizačnej štruktúre okrem sídla materského závodu tiež prevádzkárne, resp. vozovne, ak si to povaha riešenia dopravných problémov vyžadovala. Takto zriadené národné podniky na Slovensku metodicky a operatívne riadila hlavná správa pri Povereníctve dopravy v Bratislave. Toto organizačné usporiadanie podnikov zotrvalo aj po roku 1957, kedy došlo k decentralizácii riadenia automobilovej dopravy KNV, ktoré prevzali značné úlohy v operatívnom riadení podnikov ČSAD, funkcie štátneho dozoru v automobilovej doprave a dozoru nad plnením preventívnej údržby vozového parku.
Nová územná organizácia ČSSR, zavedená k 1. 6. 1960, priniesla ďalšie organizačné zmeny, na základe ktorých boli zrušené krajské podniky a v každom okrese bol zriadený samostatný národný podnik podriadený rade príslušného okresného národného výboru. K 1. 4. 1963 dochádza k ďalšej reorganizácii. Z okresných národných podnikov boli na základe uznesenia vlády č. 229/1963 zriadené krajské podniky ČSAD s celokrajskou pôsobnosťou, riadené krajskými národnými výbormi:
ČSAD n.p. BRATISLAVA (14 dopravných závodov + 15 prevádzkární)
ČSAD n.p. BANSKÁ BYSTRICA (12 dopravných závodov + 28 prevádzkární)
ČSAD n.p. KOŠICE (13 dopravných závodov + 14 prevádzkární)
Priamym riadiacim orgánom bolo opäť podnikové riaditeľstvo a organizácie takto zriadených podnikov mali dva alebo tri stupne (samostatné podnikové riaditeľstvo a závody, prípadne prevádzkárne). Nadriadeným metodickým orgánom sa stáva odbor dopravy príslušného krajského národného výboru. V tejto organizačnej forme verejná cestná doprava vykonávala činnosť celých 30 rokov až do r. 1992.
V roku 1993, po vzniku samostatnej slovenskej republiky prichádza k transformácii podnikov ČSAD. Na základe rozhodnutia ministra dopravy, spojov a verejných prác SR č. 85/93, zo dňa 8 decembra 1993 boli vytvorené samostatné podniky Slovenská autobusová doprava š.p. (SAD) a Nákladná doprava š.p. (NAD). Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác SR usmerňovalo podniky SAD prostredníctvom odborov dopravy krajských úradov. Na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 30/95 z 18. mája 1995 dochádza k rozdeleniu štátnych podnikov SAD Bratislava, Banská Bystrica a Košice na 52 samostatných štátnych podnikov SAD.
V tomto období je na základe rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií podľa ustanovení § 12 ods. 1 a § 13 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku s účinnosťou od 1. júla 1995 založený aj samostatný podnik Slovenská autobusová doprava Rimavská Sobota, štátny podnik (v skratke „SAD Rimavská Sobota, š.p.“). Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 34/99 zo dňa 21. mája 1999 a Dodatku číslo 1 z 18. 6. 1999 bol samostatný štátny podnik Slovenská autobusová doprava Rimavská Sobota zrušený a vytvorený nový právny subjekt Slovenská autobusová doprava Lučenec, štátny podnik, s organizačnými zložkami Odštepný závod Rimavská Sobota a Odštepný závod Revúca.
Rozhodnutím ministra dopravy pôšt a telekomunikácií SR č. 35 z 17. apríla 2002 bol podnik Slovenská autobusová doprava Lučenec, štátny podnik zrušený a dňom 9. 5. 2002 s prechodom majetku, práv, povinností a záväzkov sa pretransformoval na akciovú spoločnosť s obchodným menom: Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť s organizačnými zložkami: Odštepný závod Rimavská Sobota Odštepný závod Revúca.
Technická základňa
Na základe Zákona č. 311/1948 získala verejná autobusová doprava likvidáciou drobných dopravných spoločností a jednotlivých koncesionárov od samotného počiatku monopolné postavenie v tejto činnosti. V prvých rokoch existencie zápasili podniky s nedostatkami v oblasti technickej základni, nakoľko táto bola vytváraná z vozidiel ČSD a koncesionárov rôznych typov a značiek, morálne zastaralých a nie v najlepšom technickom stave. Vozidlový park sa skladal z viac ako 20 typov autobusov rôznych značiek ako PRAGA, AVIA, ŠKODA,FIAT, MAN, BEDFORD, MAGIRUS, GRÄF-STIFT, KLÖCKNER, SAUER, BÜSSING a pod.
Prevažná časť týchto typov bola malokapacitná (30 – 40 osôb vrátane stojacich). V tých časoch nebolo zvláštnosťou, že sa pri nedostatku autobusových kapacít používali na prepravu osôb tiež nákladné automobily s najnutnejšími úpravami ložnej plochy. Počnúc rokom 1951 boli podniky ČSAD vybavované veľkokapacitnými autobusmi ŠKODA 706 RO.
Nakoľko výroba nestačila plne pokrývať požiadavky podnikov verejnej dopravy týmito motorovými vozidlami, pristúpilo sa k riešeniu špičkových robotníckych spojov pomocou osobitných prívesov spájaných s vozidlami Š 706 RO. Konštrukcia vozidiel v tomto období neposkytovala možnosti vytvárania batožinových priestorov pod podlahou, preto väčšie batožiny, kufre lyže boli prepravované na streche karosérie, ktorá bola špeciálne upravená. Po 10 rokoch činnosti sa skladal autobusový park ČSAD z vozidiel československej výroby ŠKODA 706 RO a RTO, PRAGA RND, TATRA HB-500, autobusových prívesov DM 4 a B 40 a autobusov maďarskej výroby IKARUS 30, 31, 630 a 55.
Koncom 60. rokov boli podniky ČSAD postupne vybavované autobusmi KAROSA radu 11 (ŠM, ŠL, ŠD) s pod podlahovým motorom.
Po roku 1968 bolo v jednom dopravnom závode podniku ČSAD Bratislava experimentálne zaradených do prevádzky mestskej hromadnej dopravy 5 kĺbových autobusov KAROSA ŠM 16,5. Po roku 1970 bol vozidlový park doplňovaný ďalšími typmi IKARUS 180 a 250, ktoré zaznamenali kvalitatívnu zmenu v kultúre cestovania.
V roku 1984 bol vozidlový park ČSAD vybavovaný autobusmi KAROSA typového radu 730, vo verziách B731 mestský, C 734 prímestský, C 735 medzimestský a C 736 diaľkový a K 744 (kĺbový).
V 90. rokoch zaraďuje ČSAD do prevádzky inovovaný typ autobusu KAROSA radu 900 vo verziách mestský, medzimestský a luxusný.
V roku 1998 boli do prevádzky okrem autobusov KAROSA radu 900 u jednotlivých dopravcov SAD postupne zaradované autobusy slovenských výrobcov značky GRANUS , SLOVBUS a NOVOPLAN.
V roku 2000 niektoré podniky SAD okrem vozidiel KAROSA 900 postupne zaradili na niektoré málo vyťažené linky malokapacitné autobusy (midibusy) zn. MERCEDES –BENZ VARIO 814 s celkovou kapacitou 40 prepravovaných osôb (18 sediacich a 22 stojacích).
Okrem týchto typov vozidiel niektoré podniky doplnili svoj vozidlový park autobusmi západoeurópskej výroby zn. MERCEDES, RENAULT, NEOPLAN a pod.